História

Už v časoch Rakúsko – Uhorska boli organizované hasičské organizácie riadené županmi, prevažne v mestách. Po vzniku prvej ČSR 28.10.1918 vzišla potreba jednotnej organizácie hasičov v zmenených podmienkach. 21. decembra 1919 sa konal ustanovujúci zjazd Zväzu československého hasičstva v Brne. V nasledujúcich rokoch sa intenzívne pracovalo na vybudovaní organizácie na Slovensku. Na dni 5. – 7. augusta 1922 bol zvolaný celoštátny zjazd československého dobrovoľného hasičstva do Trenčína, kde bola 6.8.1922 založená Zemská hasičská jednota na Slovensku. (ZHJ – predchodkyňa DPO).

V pôsobnosti obce Krajné pracujú dva hasičské zbory:

• DHZ Krajné
• DHZ Matejovec

Vznik DHZ Krajné

Hasičský zbor v Krajnom, podľa dostupných prameňov, bol založený v roku 1894, za pôsobenia notára Žigmunda Erdelského. Pred jeho založením „červený kohút“navštevoval často a opakovane domy i hospodárske budovy obyvateľov Krajného. V roku 1806 vyhorel evanjelický kostol, 1880 vyhorel celý Podvrch, 1883 zhorel obecný dom. Významným faktorom založenia boli župné nariadenia na prevenciu proti požiarom. Ďalším faktorom bola občianska prestíž, byť vojakom, byť hasičom, znamenalo čosi viac, ale boli to vždy ľudia, ktorý chceli pomôcť druhým v nešťastí. Hasičský spolok mal aj funkciu osvetovú a kultúrnu.

Prvým veliteľom hasičov bol podnotár Štefan Húska. V rokoch 1921-1927 prešiel hasičský zbor viacerími reorganizáciami. Od roku 1926 bol predsedom notársky tajomník Gejza Dallos a od vtedy sa členská základňa ustálila. Následne v roku 1930 -1935 stal sa veliteľom Ján Kovár-Vrbský a tajomníkom notársky adjunkt Jozef Lieskovský. Ďalším veliteľom hasičov bol Martin Lukáč. Vtedajšiu základňu tvorilo cca 39 členov.
Fotografie z rokov 1926 – 1936. Na fotografii 1. dolu (sediaci)sú: S. Lukáč, M. Lukáč, J. Kovár
(na zemi, svokor S. Poláka), Š. Húska (veliteľ, notár), M. Moravec (zást. veliteľa) stojaci sú: J. Bumbál (podrychtár), Š. Knap – Čierny, M. Bukovčan, J. Tomka, J. Vavák – Jánoš, M. Kolník, Š Ďuriš – Frndák, M. Moravec (otec zást. veliteľa), na striekačke: Š Prednovič, M. Kovár, horný rad: M. Vrábel, Š. Kovár, M Ďuriš, M. Mocka, J. Miko, J. Malý (v Amerike), neznámy.

V roku 1936 stal sa veliteľom a zároveň aj predsedom Samuel Matyáš, riaditeľ meštianskej školy. V roku 1939 sa vzdal všetkých funkcií v zbore zo zdravotných dôvodov. Po ňom prevzal funkciu hlavného veliteľa Štefan Moravec – notársky pomocník a predsedom sa stal Ján Valášek.

Zoznam členov hasičského zboru, ktorí boli členmi po roku 1936:

Š. Baranovič, P. Batka, S. Bórik, S. Bumbál, P. Drobný- kováč, Š. Ďuriš, J. Gavura, Š. Koruna, Š. Kovár, J. Kovár – Pukes, Š. Kovár – Lúcky, Š. Kožák, S. Kubiš st., M. Lukáč, J. Mocko, J. Matyáš, P. Malý – z Kútov, M. Moravec st., S. Tomka, Š. Švancara, Š. Vrábel, J. Vavák – Jánoš, P. Vavák – pod vežou, J. Vavák – z Kútov, J. Vavák Podľa záznamov bolo v roku 1941 činných 25 hasičov. Zaujímavosťou v záznamoch je aj kolónka „hodnotenie jednotlivcov“. V tom čase mal DHZ vo vlastníctve 2.vozové ručné striekačky, ktoré boli uskladnené vo dvore obecného úradu, bývalé hospodárske budovy – maštale a miestnosti pre kočiare notára Dullosa.

Povojnová éra zboru začala rokom 1948 za predsedovania Jána Valáška, kedy sa veliteľom stal Štefan Koruna, ktorý 18.1.1948 založil DHZ Krajné – Zbehy a mal ešte aj funkciu oblastného dozorcu. Pri zakladaní hasičského zboru v Zbehoch sa podieľali Ján Otruba a Štefan Kožák, ktorý po Štefanovi Korunovi prevzal funkciu veliteľa. Po Jánovi Valáškovi ešte v roku 1948 prevzal predsedníctvo Ján Otruba. V roku 1949 boli založené PZ Podkylava a Doliny. V tomto období boli ďalší funkcionári: M. Moravec, Š. Lukáč, J. Kovár (Pukes), Š. Moravec.

V roku 1949 – 50 boli odvezené ručné striekačky na Myjavu a dodaná PS-8 na dvojkolovom podvozku. K požiaru PS-8 ťahal Štefan Turan, alebo Samuel Bumbál svojim traktorom Zetor 25, ktorí pri tom pracovali aj ako strojníci. Po založení strojno traktorovej stanice (STS) boli od majiteľov všetky poľnohospodárske stroje vykúpené, (dostali potvrdenie, nie peniaze), pričom so svojimi strojmi naďalej pracovali ako zamestnanci STS. Štefan Koruna v r.1952 za účasť na Košickom maratóne pre obec zabezpečil PS – 12 na podvozku.

Dôležitou súčasťou zboru boli trubači. V Krajnom boli v tom čase trubačmi : Ján Kovár (svokor Samka Poláka), Štefan Horák, Štefan Kovár -lúcký, neskoršie tiež Ján Slezák (priženený u Hletkov). V r.1950 na okresnom zraze na Myjave, bol Štefan Kovár -lúcký vyhlásený za najlepšieho trubača z 24 zúčastnených zborov.

Zo zápisu v Kronike obce v roku 1953 vieme ďalšie funkcie. Miestna jednota, Československý sväz požiarnej ochrany: Štefan Švancara – tajomník, Martin Bukovčan – podpredseda, Pavol Macúch – pokladník, Štefan Horák – organizačný referent, Štefan Kožák – veliteľ. V roku 1956 Ján Otruba stal sa okrskovým veliteľom.
V roku 1957 pridelená Tatra z Myjavy a pred zrušením okresu Myjava r.1960 zásluhou dobrých vzťahov z OV – Paracka, Bičian, dodaná T 805 s plnou výbavou (PS -8 + príslušenstvo) dobrá spolupráca požiarneho zboru a MNV. Prebiehala príprava projektov na stavbu novej požiarnej zbrojnice. Budovanie požiarnej nádrže na prítoku potoka Jablonka – Podprehora.

Po zrušení okresu Myjava sa dosiahla rýchlo spolupráca s OV Trenčín (Talčik, Fabo) a OV PO (Baďura, Mikolášek) rovnošaty výzbroj, hasiace prístroje.

V r. 1950 – 1960 funkcionári: J. Otruba, Š. Kožák, J. Kolník, P. Macúch, Š. Konečník, J. Plesník, P. Pagáč, Š. Marek, neskoršie J. Dlhý a Š. Kovár.

Asi od roku 1955 pracuje pre hasičov ako šofér Ján Lukáč, ktorý nebol členom organizácie. Po ňom od roku 1963 pracuje pre DHZ strojník, šofér, opravár Miroslav Marônek (zamestnaný na ČSAD Myjava).

V rokoch 1959-1963 bola postavená hasičská zbrojnica, ktorú si vybudovali sami hasiči, za veľkých zásluh svojho veliteľa Jána Otrubu a predsedu Pavla Pagáča. V roku 1956 sa veliteľ Ján Otruba okrskovým veliteľom a na funkciu predsedu nastúpil Štefan Kovár, veliteľom sa stal Ján Dlhý.

Rok 1961 – 1970 najväčší rozvoj členskej základne, na súťaž vždy 2 požiarne družstvá – účasť na IMZ (inštruktážno materiálové zabezpečenie) a všetkých námetových cvičeniach v okrsku, obci – podpora PZ v osadách najmä pre Matejovec (P. Papulák, J. Remiáš), zabezpečenie T-805 valník s plachtou na prevoz požiarneho družstva – spolupráca s PZ Hrachovište, Vaďovce, Kostolné, Višňové a najmä Babulicov Vrch.

Darilo sa zabezpečiť financie – poriadali sa zájazdy po Slovensku pre členov, rodinných príslušníkov, účasť na májových oslavách, vinobraniach, strážnických slávnostiach (min. 2x ročne). MNV zabezpečilo 2 – 3 kusy májov, drevo pri stavbe požiarnej zbrojnice.

Zbor spolupracoval pri zabezpečení osláv a dožinkového sprievodu roku 1969 (20. výročie založenia JRD), mal podporu od vedenia JRD: J. Tomka, S. Polák, R. Špaldoň, ale najmä MNV Š. Kolárik, M. Plesník. Organizácia získavala financie z brigád – čistenie vodných tokov a výstavba na JRD – Brichtová, tanečných zábav (letné vonku pri starej PZ, alebo pod Lipami na hornom konci, alebo na starom ihrisku – majálesy -, v zime v kinosále pri hostinci a výnimočne v telocvični, alebo aj školskom dvore – v lete -, kde dával súhlas riaditeľ Matyáš).

V roku 1970 – 75 sa upevňuje spolupráca so školou na príprave mladých hasičov, v rámci školských športových súťaží sa podieľal na príprave žiakov učiteľ Braňo Matyáš, na súťaže „Plameň“ organizoval a viedol žiakov Bohuš Batka. Po roku 1985 prípravu mladých hasičov na súťaže „Plameň“ organizoval a viedol Pavol Macúch.

V rokoch 1970 -1980 bola stabilná členská základňa, ale po roku 1985 vznikali generačné problémy, názorové rozdiely, starnutie členov a slabá vzájomná spolupráca medzi jednotlivými zložkami – telovýchovná jednota, výbor zväzu žien, spory termíny tanečných zábav v požiarnej sále, roztrieštenosť záujmov, pokles ochoty pri zabezpečovaní finančných prostriedkov (brigády). Pri rozvoji JRD bolo plánované budovanie vlastnej požiarnej zábezpeky, buduje vlastnú techniku (cisterna). Po roku 1970 prišli zmeny vo vedení obce, bola odsunutá T 805 bez vedomia výboru PZ, miesto novej Avie, dodaná staršia – neúplná výbava, boli dokupované hadice a iný materiál z vlastných prostriedkov.

Hasičské zbrojnice

Prvá ručná hasičská striekačka bola uschovávaná v obecnej sýpke, v drevenej šope, ktorú (pravdepodobne pred rokom 1900) kúpil obchodník Izák Herz.
Starší si pamätajú na tento dom, v ktorom po vojne bývala Katarína Sadáková. V noci 11.8.1992 sa rozšíril z drevenej šopy požiar, celý dom zhorel. Za prvej ČSR v roku 1927, bola obcou postavená hasičská zbrojnica na rázcestí za mostom oproti terajšiemu zdravotnému stredisku, kde bola umiestnená hasičská technika a hasiči tu mali malú zasadaciu miestnosť. Počas žatevných prác tu mávali službu požiarne hliadky, pri hasičskej zábave slúžila ako sklad. Pri prechode frontu v apríli 1945 slúžila krátku dobu ako väznica pre zajatých Nemcov. Priestor okolo bol dostatočne veľký, aby tu mohli byť usporiadané aj tanečné zábavy.

Časť hasiacej techniky (ručné striekačky), boli garážované v priestore dvora obecného úradu (po roku 1945 MNV). Podľa kroniky mali hasiči do konca roku 1944 len ručné hasičské striekačky. Motorová striekačka, (auto) sa mohla v obci objaviť v rokoch 1945 a neskôr, ktorá je na dobovej fotografii.

V rokoch 1959 – 1962 bola postavená hasičská zbrojnica (vtedy používaný názov požiarna, požiarnik), ktorú si vybudovali sami hasiči, na čom mali najväčšiu zásluhu Ján Otruba a Pavol Pagáč.

Spoločenská sála na poschodí slúžila na kultúrne, spoločenské, osvetové podujatia, zábavy i svadby. Až do roku 1978 sa tu konali výročné členské schôdze družstva (JRD Krajné, aj niekoľko schôdzí JRD Matejovec). Počas sezónnych prác na družstve v prízemí varila družstevná kuchyňa. Ukončením výstavby sociálno – administratívnej budovy JRD Rovnosť v roku 1978, prestalo družstvo priestory využívať. Väčšie podujatia v rámci obce začali sa konať v novej SAB.

Význam hasičskej zbrojnice ako kultúrno spoločenského miesta postupne upadal. Po prevrate roku 1989, ustálení nových politických a hospodárskych pomerov, ponúkla obec nevyužité priestory v prízemí do prenájmu. Obchod „Večierka“, ktorý je tam aj v súčasnosti , otvoril Karel Nedbálek 1. 7. 1991. S obchodovaním skončil 30.9.2003, zanechal priestory novej podnikateľke Hane Kubalákovej. Predajňu otvorila 1.10.2003, sortimentom a časom predaja veľmi dobre dopĺňa obchodnú sieť v obci, ku spokojnosti zákazníkov.

Stavanie májov

V období štyridsiatych a päťdesiatich rokov stavali hasiči máje pri starej hasičskej zbrojnici, športovci stavali na hornom ihrisku, na mieste kde sú postavené bytovky. Väčšinu rokov bola veľká rivalita medzi organizáciami, kto bude lepší. Preto že športovci stavali na brehu (pod babou), mali výhodu postaviť najvyšší máj. Presadzovaním kolektívneho pôsobenia organizácií v 50.a 60. rokoch, po presťahovaní ihriska na dolný koniec, našiel sa na krátky čas priestor na stavanie májov v strede obce – parku, v terajšom priestore autobusového nástupišťa (pri predajni kvetín). Po vybudovaní autobusového nástupišťa vyčlenil sa priestor pre stavanie májov vedľa hasičskej zbrojnice. Asi od roku 1973 na dvíhanie mája začal sa používať autožeriav z JRD Krajné, po zlúčení s Podkylavou, Matejovcom, Babulicovým Vrchom – JRD Rovnosť. V družstevnom dvore sa máj staval od roku 1972.

Od roku 2006 presunul sa priestor stavania májov do obecného športového areálu. Bolo to riešené tak, aby sa zvýšila bezpečnosť divákov, vzhľadom na silnú cestnú premávku stredom obce. V mnohých prípadoch sa udržujú rodinné tradície, pracovať v hasičskom zbore, či už priami potomkovia, alebo rodinní príbuzní. Od roku 1955 začal si hasičský zbor vychovávať aj žiacke družstvá.

Výsluha zomrelých hasičov od roku 1993

V rámci územia obce pracovali ešte hasičské zbory Matejovec, založený v roku 1930 hasičský zbor Zbehy, založený 18.1.1948. V Zbehoch skončila koncom 50. rokov aj historická ručná striekačka. O hasičskom zbore Doliny (Konkušova dolina) nemáme širšie informácie.

Táto časť – História hasičského zboru, mohla byť napísaná aj vďaka aktívnej pomoci bývalého predsedu DHZ Štefana Kovára. Na príprave všetkých dokumentov spolupracoval tajomník DHZ Karel Nedbálek a ďalší členovia DHZ. Prijmeme doplňujúce informácie a materiály na doplnenie histórie DHZ aj z iných zdrojov. Ešte v roku 1950 používali hasiči na zvolávanie a vydávanie povelov hasičskú trúbku. Ako vyzerali noty, ako zneli príslušné signály, hovoria Služobné predpisy požiarnej bezpečnosti BP-12

„Cvičebný poriadok hasičstva“ (PDF 151,3KB).

Dnešné DHZ, ako ho poznáme

V roku 1992 vtedajší starosta obce Ing. Emil Valášek, zodpovedný za požiarnu bezpečnosť v obci, oslovil viacerých členov hasičského zboru mladšej a staršej generácie, aby obnovili činnosť zboru. Funkciu predsedu prevzal Bc. Pavol Macúch a veliteľom sa stal Ján Dlhý, ktorý sa stal taktiež okrskovým veliteľom.

Práca v zbore sa oživila, začalo sa viac pracovať s mladými požiarnikmi, ktorí sa pravidelne zúčastňovali okresných kôl hry Plameň. Začala sa rozvíjať dobrá spolupráca s obecným úradom. Členovia zboru sa aktívne zapájali do prác na výstavbe čistiarne odpadových vôd, pracovali na čistení a údržbe požiarnej nádrže. Aktívne sa začali konať preventívne prehliadky v domácnostiach obce. Hasičský zbor každoročne upozorňoval na predchádzanie vzniku požiarov vysielaním relácií v obecnom rozhlase a uverejňovaním článkov v obecných novinách.

Nákupom požiarnej cisterny Tatra 148 začal sa hasičský zbor aktívne zúčastňovať na požiarnych zásahoch nielen v našej obci, ale aj v susedných obciach. Ako pribúdali drobné požiare, hlavne pri vypaľovaní suchej trávy, tak sa počet výjazdov zvyšoval. Na začiatku to boli 2 až 3 výjazdy, v rokoch 2000 – 2008, je to 8 až 10 výjazdov ročne. Členovia hasičského zboru sa zúčastňujú pri záchranných prácach v obci, pri živelných pohromách a kalamitách, pri údržbe a opravách obecného rozhlasu a verejného osvetlenia. Napomáhajú pri zisťovaní a odstraňovaní čiernych skládok a tým pomáhajú udržiavať čistotu životného prostredia. Od roku 1993 až po súčasnosť náš zbor poriada pre okresy Myjava a Nové Mesto nad Váhom okresnú súťaž Hry plameň. Podarilo sa úspešne uskutočniť aj krajské kolo tejto súťaže v júni 2008.

Každoročne sa zúčastňuje na okresnom kole previerky pripravenosti hasičských družstiev. Hasičský zbor má dobrú spolupráci aj so Základnou školou Krajné.Pravidelne sa zúčastňuje s požiarnou technikou a predvádza ukážkové cvičenie mladých hasičov na oslave Dňa detí. Hasičský zbor má dobrú spoluprácu aj so SOŠ Stará Turá.
Pravidelne každý rok vytvára počas žatevných prác letné požiarne hliadky, v ktorých pracujú mladí hasiči spoločne so staršími a skúsenejšími členmi DHZ. V kultúrnej činnosti sa zbor zameriava na tradičné každoročné stavanie mája, v predvianočnom období na prípravu vianočného stromu a každoročné usporiadanie tradičného súťažného a zábavného popoludnia Krajnianska prúdnica. Veľmi úspešná je aj od roku 2005 rozvíjajúca sa spolupráca s družobným SDH Brno Chrlice.